Dubnica získala na novú sezónu do útoku významnú posilu. Tesne pred začiatkom nového ročníka 2.ligy podpísal zmluvu s klubom odchovanec mládežníckej liahne Marek Kuzma, ktorého ujo bol v minulosti trénerom v klube.
Počas profesionálnej kariéry ste prešli viacerými klubmi. Ktoré to boli?
Som dubnickým odchovancom, hrával som tu najvyššiu súťaž. Potom si ma vyhliadol tréner Dušan Tittel a nasledovali štyri roky v Slovane Bratislave. Počas tohto obdobia som hosťoval chvíľu v Dukle Banská Bystrica, v Slovácku a zahral som si ako hosťujúci hráč aj za Dubnicu. Odvtedy uplynulo už osem rokov. Po skončení zmluvy s belasými som prešiel do Myjavy, v ďalšej sezóne nasledovalo niekoľko zápasov za Borčice a Zlaté Moravce. V roku 2016 začalo moje pôsobenie v bulharskej lige v tíme Černo more Varna. Po dvoch rokoch som sa presunul severnejšie a hrával som druhú poľskú ligu za Puszca Niepolomice. Druhá polovice sezóny ma zastihla opäť na Slovensku v drese nováčika zo Serede a od júla som opäť v Dubnici.
Prečo ste sa rozhodli vrátiť sa do klubu, kde ste začínali?
Vyrastal som tu, v Dubnici sa mi páči. Oceňujem prácu klubu, ako všetko dávajú do poriadku a idú postupne vyššie. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som prijal ponuku od trénera Petra Gergelyho.
Dubnica mala vlani druhý najlepší útok v súťaži, no s odchodom Vujoševiča, Mikuša a Jakubeka odišli takmer tri štvrtiny gólov. Je to pre Vás výzva?
Brali ma ako útočníka, budem musieť dokázať, že sa rozhodli správne. Góly som dával aj v najvyššej súťaži, kde ich bolo približne dvadsať, trinásť gólov som pridal aj v Bulharsku. Dúfam, že sa presadím aj tu a pomôžem nielen gólmi, ale aj asistenciami.
Na aký post s vami tréneri počítajú?
Chcú odo mňa góly, tak do útoku, no môžem byť aj ako podhrotový hráč. Tam sa možno viac nabehám, ale bez námahy výsledok príde ťažko. Kondícia v mojom prípade nie je problém. Kam ma tréner postaví, tam budem hrať čo najlepšie. V príprave som odohral dva zápasy, proti Prostějovu som dal dva góly.
Čakajú sa od Vás góly, koľko by ste chceli nastrieľať?
Som si toho vedomý, ale na prvom mieste je tímový úspech. Nezáleží, či dám gól ja, ale niekto iný, dôležité je, aby sme ich dávali čo najviac. Z každého gólu či asistencie budem mať radosť.
Káder Dubnice je zrejme najmladší v súťaži, vekový priemer je medzi 21-22 rokmi. Ako sa cítite medzi mladými spoluhráčmi?
Mám 31 rokov, po Daliborovi Plevovi som druhým najstarším hráčom v tíme. Brali ma zrejme aj kvôli skúsenostiam. Aj keď majú v kabíne prevahu mladí, cítim sa dobre. Je to iné, ako kedysi, keď bol iný vzťah starí-mladí, ktorí mali väčší rešpekt. Čo povedali starší hráči, to platilo. Dnes je iná doba, mladí si niekedy robia čo chcú, ale práve preto sme tu aj my starší, aby sme ich niečomu priučili a poradili. Oceňujem, že chlapci si dajú poradiť, počúvnu.
Tešíte sa na staronové pôsobisko?
Áno, dúfam, že budeme pokračovať vo výkonoch z vlaňajška. Potešilo ma, že pribudlo divákov, veď pre tých hráme. Viacerí ma tu poznajú, dúfam, že aj to pomôže k zvýšeniu návštev.
Čo očakávate od nového angažmá?
Hlas kabíny je taký, že vieme, do čoho ideme a nebude to ľahké. Hovoriť o umiestnení v strede tabuľky či záchrane je alibistické. Ciele by mali byť vždy najvyššie, treba ísť za výhrou v každom zápase. Ak to takto pôjde, časom môžeme bojovať aj o najvyššiu súťaž. Chlapci už vlani dokázali, že futbal hrať vedia, ťahali dlhú šnúru bez prehry. Tak prečo sa nepokúsiť o čo najvyššie méty?
Marek Kuzma v prvom súťažnom zápase proti Bardejovu predviedol bojovný výkon. Dostal sa aj do zakončenia a nepríjemným napádaním robil obrane a brankárovi problémy. Do štatistík sa zatiaľ zapísal iba žltou kartou, v nasledujúcom sa zapísal Žiline medzi strelcov a aj doma proti Šamorínu bol platným hráčom.
Zdroj: mypovazska.sme.sk – Jozef Šprocha
Počas profesionálnej kariéry ste prešli viacerými klubmi. Ktoré to boli?
Som dubnickým odchovancom, hrával som tu najvyššiu súťaž. Potom si ma vyhliadol tréner Dušan Tittel a nasledovali štyri roky v Slovane Bratislave. Počas tohto obdobia som hosťoval chvíľu v Dukle Banská Bystrica, v Slovácku a zahral som si ako hosťujúci hráč aj za Dubnicu. Odvtedy uplynulo už osem rokov. Po skončení zmluvy s belasými som prešiel do Myjavy, v ďalšej sezóne nasledovalo niekoľko zápasov za Borčice a Zlaté Moravce. V roku 2016 začalo moje pôsobenie v bulharskej lige v tíme Černo more Varna. Po dvoch rokoch som sa presunul severnejšie a hrával som druhú poľskú ligu za Puszca Niepolomice. Druhá polovice sezóny ma zastihla opäť na Slovensku v drese nováčika zo Serede a od júla som opäť v Dubnici.
Prečo ste sa rozhodli vrátiť sa do klubu, kde ste začínali?
Vyrastal som tu, v Dubnici sa mi páči. Oceňujem prácu klubu, ako všetko dávajú do poriadku a idú postupne vyššie. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som prijal ponuku od trénera Petra Gergelyho.
Dubnica mala vlani druhý najlepší útok v súťaži, no s odchodom Vujoševiča, Mikuša a Jakubeka odišli takmer tri štvrtiny gólov. Je to pre Vás výzva?
Brali ma ako útočníka, budem musieť dokázať, že sa rozhodli správne. Góly som dával aj v najvyššej súťaži, kde ich bolo približne dvadsať, trinásť gólov som pridal aj v Bulharsku. Dúfam, že sa presadím aj tu a pomôžem nielen gólmi, ale aj asistenciami.
Na aký post s vami tréneri počítajú?
Chcú odo mňa góly, tak do útoku, no môžem byť aj ako podhrotový hráč. Tam sa možno viac nabehám, ale bez námahy výsledok príde ťažko. Kondícia v mojom prípade nie je problém. Kam ma tréner postaví, tam budem hrať čo najlepšie. V príprave som odohral dva zápasy, proti Prostějovu som dal dva góly.
Čakajú sa od Vás góly, koľko by ste chceli nastrieľať?
Som si toho vedomý, ale na prvom mieste je tímový úspech. Nezáleží, či dám gól ja, ale niekto iný, dôležité je, aby sme ich dávali čo najviac. Z každého gólu či asistencie budem mať radosť.
Káder Dubnice je zrejme najmladší v súťaži, vekový priemer je medzi 21-22 rokmi. Ako sa cítite medzi mladými spoluhráčmi?
Mám 31 rokov, po Daliborovi Plevovi som druhým najstarším hráčom v tíme. Brali ma zrejme aj kvôli skúsenostiam. Aj keď majú v kabíne prevahu mladí, cítim sa dobre. Je to iné, ako kedysi, keď bol iný vzťah starí-mladí, ktorí mali väčší rešpekt. Čo povedali starší hráči, to platilo. Dnes je iná doba, mladí si niekedy robia čo chcú, ale práve preto sme tu aj my starší, aby sme ich niečomu priučili a poradili. Oceňujem, že chlapci si dajú poradiť, počúvnu.
Tešíte sa na staronové pôsobisko?
Áno, dúfam, že budeme pokračovať vo výkonoch z vlaňajška. Potešilo ma, že pribudlo divákov, veď pre tých hráme. Viacerí ma tu poznajú, dúfam, že aj to pomôže k zvýšeniu návštev.
Čo očakávate od nového angažmá?
Hlas kabíny je taký, že vieme, do čoho ideme a nebude to ľahké. Hovoriť o umiestnení v strede tabuľky či záchrane je alibistické. Ciele by mali byť vždy najvyššie, treba ísť za výhrou v každom zápase. Ak to takto pôjde, časom môžeme bojovať aj o najvyššiu súťaž. Chlapci už vlani dokázali, že futbal hrať vedia, ťahali dlhú šnúru bez prehry. Tak prečo sa nepokúsiť o čo najvyššie méty?
Marek Kuzma v prvom súťažnom zápase proti Bardejovu predviedol bojovný výkon. Dostal sa aj do zakončenia a nepríjemným napádaním robil obrane a brankárovi problémy. Do štatistík sa zatiaľ zapísal iba žltou kartou, v nasledujúcom sa zapísal Žiline medzi strelcov a aj doma proti Šamorínu bol platným hráčom.
Zdroj: mypovazska.sme.sk – Jozef Šprocha
